diskuzní fórum k dílu Jána Maliarika
objednávka vydaných tytulů
home    |    napsat email    |   objednávka

Kázání ThMgr. Pavla Gabriše

Kázání ThMgr. Pavla Gabriše
zvětšit

Předneseno 14. 6. 2009 v chrámu Páně Evangelické a.v. církve Veľké Leváre při slavnostních Službách Božích

1 Plesajte v Hospodinovi,  spravodliví,
    úprimným pristane chválospev.
  2 Oslavujte Hospodina citarou,
    ospevujte Ho desaťstrunovou harfou!
  3 Spievajte Mu novú pieseň,
    krásne rozzvučte struny s plesaním!
  4 Lebo slovo Hospodinovo je pravdivé
    a všetko Jeho dielo je verné.
 

20 Naša duša očakáva na Hospodina,
    On je našou pomocou,
    On je naším štítom.
 21 Lebo z Neho sa teší
    naše srdce,
    veď v Jeho sväté meno dúfame.
 22 Buď Tvoja milosť nad nami,
    ó Hospodine,
    ako my na Teba očakávame!  Amen.                  (Z 33.žalmu)

 

Text:  List Židom 12, 1-4

 1 Preto aj my, keďže máme toľký oblak svedkov okolo seba, zložme všetko, čo nám je na ťarchu, i hriech, ktorý nás tak ľahko opantáva, a buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.   

2 Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. 3 Myslite na Toho, ktorý zniesol taký odpor hriešnikov proti sebe, aby ste neustávali a neklesali na duchu.
4 Ešte ste sa nesprotivili až do krvi, bojujúc proti hriechu.  Amen.

  

Vážené chrámové zhromaždenie, bratia a sestry v Pánu!

Prečítané Božie slovo je známym textom o „oblaku svedkov“, v ekumenickom preklade o „zástupe svedkov“, ktorý máme okolo seba. Pisateľ Listu Židom – Hebrejom sa výrazne obracal na kresťanov, ktorí boli pôvodom židmi. Jeho slová boli teda adresátom blízke.  

V 11. kapitole autor listu vymenúva „oblak svedkov viery“ od ábela, Nóacha, cez Abraháma, Izáka, Jákoba, Sáru, Jozefa, Mojžiša. Spomína aj Gedeona , Baráka, Samsona, Jefteho, Dávida, Samuela a mnohých prorokov. Kapitolu končí vyznaním: „Všetci títo získali si vierou dobré svedectvo, ale nedosiahli, čo im bolo zasľúbené; pretože Boh predvídal pre nás niečo lepšie...“ (Žid 11, 39-40)

Biblický text ústi do slov, ktoré sme si v úvode prečítali. Pisateľ hovorí o tom, že to, čo tí dávni muži a ženy viery očakávali, nedosiahli vo svojom živote. Ani nemohli. Vrcholom naplnenia viery sa stal príchod „maššiácha“, Mesiáša, v osobe Ježiša z Nazaretu. Prišiel ako dlho túžobne očakávaný Spasiteľ.  Autor spevníkovej adventnej piesne číslo 10 to vyjadril slovami: „Chvála Ti, Bože verný, že podľa zasľúbení Spasiteľa si nám dal, v ľudskom tele Ho poslal. Čo otcovia čakali a proroci žiadali, o čom Písmo svedčilo, to sa slávne splnilo.“ (H. Held)

Pán Ježiš Kristus, chudobný tesár z Nazareta v hornatej Galilei, sa stal Centrom prísľubov, nádejí, očakávaní, stal sa Naplnením ako oceán, ku ktorému smerujú potôčiky a rieky matky zeme.

Bratia a sestry!

Oblak či zástup svedkov sa nekončí tými, ktorých spomína autor Listu Židom. Kristom sa začali odvíjať dejiny kresťanstva. Už nie ľudí očakávajúcich Mesiáša, ale verne napĺňajúcich slová a odkaz konkrétneho Mesiáša, Božieho Syna, ktorý prišiel na túto zem v čase, sám bezčasový. „Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery!“ – píše autor listu. Nejde o anonymného Mesiáša, ale o konkrétnu osobu s konkrétnym osobným ľudským príbehom. Supermana? Najväčšieho šoumena? Prízrak poletujúci po oblohe a magicky zaklínajúci a ničiaci zlých a podlých? Tak by Ho možno mnohí aj prijali.  Bol by  idolom mladých, bol by „cool“ a „in“, ako dnes hovoria mladí ľudia.  Lenže pisateľ hovorí o úplne inom Mesiášovi.

Židia si Ho tiež predstavovali po svojom. Mysleli si, že ten „ich“ Mesiáš príde iba pre židov. Bude im patriť. Zlikviduje Rimanov, ktorí ich okupovali, porobí všetky národy zeme, a oni, židia, sa stanú najvýznamnejším etnikom. Ľudom „vlastniacim“ Mesiáša. Preto si Ho predstavovali v moci a sláve veľkej. A oni sa mu postarajú o publicitu, reklamu, imidž. Akoby sme videli ich pomyselné plagáty: „Padnite na kolená! Toto je Mesiáš! Náš Mesiáš! Traste sa pred nami, gójovia zeme, lebo tento Mesiáš je iba Náš!“

Odrazu – čo sa stalo?  Mesiáš prišiel, ale bol chudobný. Prišiel,  zdanlivo pôvodom bezvýznamný.  Býval v pohŕdanom hornatom galilejskom Nazarete.  Galilejčanmi Jeruzalemčania pohŕdali, pre nich to boli iba takí „horniacki vidiečania“. Dokonca sa živil prácou svojich rúk – tesárčinou.  Potom síce verejne  vystúpil a všeličo zaujímavé vykonal, ale namiesto toho, aby sa konečne ujal politického žezla, čo to urobil? „...pretrpel kríž...“, píše autor kázňového textu.   ´Človeka, ktorý sa nechal popraviť najhoršou smrťou, ukrižovaním, že máme uctievať ako Mesiáša? Vrchol Božích zasľúbení? Záchrancu a Spasiteľa sveta? Absurdné!!!´

Takto zrejme vyzeralo náboženské myslenie predstaviteľov vyvoleného národa židovského. A takto podobne si to myslia mnohí dodnes. Nie židia, ale kresťania. Nechcú  pripustiť, že Boh vstupuje do sveta v slabosti, pokore a chudobe. Nedomysleli narodenie Krista v prístrešku pre zvieratá. Nepripúšťajú, že k sebe volá predovšetkým namáhajúcich sa, bezbranných, nezamestnaných, potupovaných, rôzne závislých, zaznávaných. Aj preto na inom mieste Biblie čítame Pavlove slová: „Zaľúbilo sa Bohu spasiť veriacich bláznovstvom kázania o Kristu.“ (1K 1,21b) Kázania a svedectva o tomto konkrétnom chudobnom mužovi, ktorý sa napriek odsúdeniu a neustálemu odsudzovaniu zo strany múdrych sveta, stal Svetlom a Vykupiteľom.

Bratia a sestry!

Máme, našťastie, okolo seba a za sebou veľký oblak svedkov práve tohto Ježiša z Nazareta. Krista, Mesiáša. Mnohí, ktorí Ježiša prijali do srdca ako živého duchovného sprievodcu prašnými cestami života, to neoľutovali. Mnohí Ho pochopili. Prijali Jeho požiadavku skromnosti, vzdali sa všetkého a nasledovali Ho. Vidíme muža Františka, ktorý zahodil všetko bohatstvo, ktoré mu otec ponúkal a nahý vykročil za svojím poslaním. František pomáhal tým najnúdznejším. Miloval ľudí aj zvieratá. Keď kázal, vraj nebeské vtáctvo sa zlietalo a počúvalo ho. (Možno ani nie tak počúvalo, ako cítilo jeho duchovnú charizmu a silu.)  Príklad jeho života dodnes priťahuje mnohých. Nie náhodou dostal v katolíckej cirkvi prívlastok „svätý“, teda podľa Ježiša Krista žijúci, patriaci do radu vyvolených Božích.

Máme však aj my evanjelici „oblak svedkov viery“. Každý bol v niečom výnimočný a Bohom obdarovaný. Od Martina Luthera, Filipa Melanchtona, cez Majstra Jána Husa, Jána Amosa Komenského, mnohých štúrovcov, či velikánov 20. storočia. Spomeňme Alberta Schweitzera, doktora z pralesa. Vzdal sa umeleckej dráhy organového virtuóza, možno kariéry prominentného lekára  a šiel do Afriky, aby liečil tých najúbohejších. V Lambaréne s ním býval Kristus.

Pretože On, bratia a sestry,  býva všade tam, kde sa ľudia riadia Jeho slovom a prakticky ho vnášajú do života.  Nie je to ľahké. Je to tiež „trpenie kríža“ starostí, núdze, zdanlivo beznádejnej situácie. Výsledkom je však dielo podobné dielu Matky Terezy z Kalkaty. Dodnes jej nasledovníčky pomáhajú v biede tým najúbohejším z úbohých.

Treba nám veľmi ďakovať za všetkých, ktorí sa na nás pozerajú z „oblaku svedkov“, bratia a sestry.  Ktorí tiež zniesli „taký odpor hriešnikov proti sebe“, ale „neustávali a neklesali na duchu“, ako hovorí dnešný kázňový text. Jedným z tých, ktorí vám a vašim predkom odovzdávali pravdu viery, bol aj pán farár Ján Maliarik. Ani on neoplýval bohatstvom, skôr naopak. Bol veľmi chudobný. A predsa sa nebojácne ozval proti hrôzam vojny, proti zabíjaniu a krviprelievaniu. Trpel za to – veď ľudské súdy vedia byť nesmierne kruté. No azda ešte viac bolí, keď sa vás nezastanú vlastní. Keď ste už odkázaní iba na milodary milosrdných, vďaka ktorým prežívate.  Keď aj cirkevná vrchnosť zlomí nad vami palicu a nechá vás napospas „osudu“, umývajúc si ruky...

Mám pocit, ako by toto všetko boli otázky, na ktoré dodnes nechce dať odpoveď nikto. Mnohí ortodoxní dogmatici vedia človeka „mávnutím  ruky“  odsúdiť.  Nepýtajú sa, prečo ten či tá robili, mysleli, cítili  inak, než oni a im podobní. „Oblak svedkov“ sa kvôli takémuto mysleniu zámerne deformuje a vyberá sa z neho iba podľa našich kritérií, teda: kto NáM vyhovuje.

Nepripomína nám to niečo? Nie je tu podoba s myslením mnohých židovských vodcov počas rastu ranokresťanskej komunity?  Opakujú sa dejiny?  A dokedy? A prečo nemôžeme byť konečne múdrejší a dokonalejší? Veď za nami sú dve tisícročia kázania ukrižovaného, no najmä - vzkrieseného Krista!? Prečo stále upadáme do tých starých – prastarých hriechov? Sme nepoučiteľní?

Náš text však ponúka aj diagnózu našej duchovnej choroby a biedy. Je to verš (4), ktorý znie mrazivo jasne: „Ešte ste sa nesprotivili  až do krvi bojujúc proti hriechu.“ Jasnejšie to azda pochopíme v slovenskom ekumenickom preklade verša: „V boji proti hriechu ste neodporovali až do krvi.“ Tento preklad je takmer rovnaký ako preklad rímskokatolícky.

Odporovať do krvi? – pýtame sa. Čo to znamená?

To môže znamenať iba jedno: tak si zoškliviť hriech a všetko to zlé, čo s ním súvisí, že radšej zomriem, než by som vedome mal robiť to, čo je zlé. Že tak ako Pán Ježiš Kristus a mnohí Jeho verní nasledovníci, radšej budem trpieť, než by som mal porušiť Božiu vôľu a konať podľa nedobrej vôle ľudí. Že si raz prevždy dám pokoj s pokusmi robiť kompromisy, ako sa hovorí – „aby aj vlk bol sýty, aj ovca celá“. V duchovnej oblasti to jednoducho nejde, bratia a sestry. Následkom takýchto kompromisov je rast vlažnej viery, ktorá napokon - zhasne. Veriaci kresťan si musí jasne uvedomovať pravidlá hry tohto sveta. V ňom totiž nejde o budovanie duchovného Celozemského štátu, ako ho v duchu videl Ján Maliarik, ale o upevňovanie globálnej moci peňazí a vplyvu materiálneho. S takouto predstavou sveta nemôže súhlasiť žiadny  úprimne nábožne veriaci človek. To je démonská snaha podrobiť si ľudí za akúkoľvek cenu s hocijakými prostriedkami!

Proti tomuto treba bojovať.  Proti hriechu – teda tomu, čo je výrazne protibožské – sa treba stavať aj za cenu straty vlastnej krvi – v obraznom či doslovnom zmysle slova.  Preto Pán Ježiš raz povedal tie zvláštne, akoby k Nemu ani nepatriace slová: „Nepriniesol som na svet pokoj, ale meč!“  Boj s hriechom je bojom krvavým...

Našťastie, nie sme v tomto zápase sami, milí bratia a sestry. Pán Ježiš, Pôvodca a Dokonávateľ našej viery,  nám v ňom veľmi intenzívne pomáha v Duchu Svätom. A dáva nám aj cenné rady cez obrazy a svedectvá a príbehy  ľudí z „oblaku svedkov viery“

Preto: Ťažkostí sa nebojme, Pána v centre svojho života majme, a tak odmenu kráľovstva nebeského dostaneme.  S prosbou: Buď Tvoja milosť nad nami,  ó Hospodine,  ako my na Teba očakávame!“  Amen.

M o d l i m e  s a :

Milý náš Bože! Ďakujeme Ti dnes za všetkých, ktorí sa dokázali aj za cenu straty dobrej povesti či života sprotivovať hriechu až do krvi. Bojovali proti nemu, prinášali veľké obete, jasne však svedčili, že jedine Tebe, Darcovi života, milosti a pokoja sa máme klaňať a iba Tebe slúžiť. Ty, Pane Ježiši Kriste, si nám zanechal toľko vzácnych rád! Uvedomujeme si, že mnohé z nich sa ani nesnažíme plniť. Vyhovárame sa na to, že sa dnes podľa Tvojho slova ani žiť nedá. Je iná doba. V každej dobe však boli svedkovia Tvojej pravdy. Boli svetlom sveta a soľou zeme. Mnohí mamonári a ničomníci upadli navždy do zabudnutia, aj keď vo svojej dobe žili ako páni a ľudia si im klaňali. Vo vedomí ľudstva však zostávajú martýri, ženy-služobnice, Tvoji verní nasledovníci, nasledovníčky, ktorých odkaz je stále živý. My aj vieme, že by sme mali žiť podľa svedectva tohto oblaku svedkov, ale zdá sa nám, ako by sme nemali dostatok síl žiť podľa ideálov Tvojho evanjelia. Preto Ťa prosíme:

posilňuj nás vo svojom Svätom Duchu. Dvíhaj nás z prachu malomyseľnosti, malovernosti a apatie. Oživuj nás k novým skutkom dobra a lásky, aby sme boli hodní Tvojho mena. Takto si posilňoval aj nášho niekdajšieho kazateľa Tvojho slova, Jána Maliarika. Sial do sŕdc našich predkov dobré semeno Tvojej vôle. Preto daj, Pane, svoj blahodarný dážď požehnania, aby už rástlo ovocie na dobro naše  aj našich potomkov. Požehnaj v nás a medzi nami pamiatku všetkých, ktorí boli hľadačmi Tvojej pravdy, Pane. Ďakujeme Ti aj za muža tiež hľadajúceho iba Tvoju pravdu, Otmara Doležala. On neraz aj medzi nami kriesil pamiatku tých, ktorí nasledovali príklad viery oblaku svedkov. Ďakujeme Ti, milý náš Bože, za Tvoje žehnanie a milosť. Ty si medzi nami. Aj v tejto chvíli prebúdzaš driemajúce srdcia, aby sa vzmužili a vykročili na cestu Tvojich verných. O nič iné preto neprosíme, len aby si Ty, mocný Bože, bol s nami. So starými, starnúcimi,  nevládnymi, zrelými a zrejúcimi, s našimi deťmi, vnúčatkami či pravnúčatkami. Daj síl odovzdávať im poklad viery, pre ktorú naši predkovia toľko trpeli. Vo všetkom nech sa pred svetom dokazujeme ako tí, ktorí vedia, komu uverili.

O to Ťa prosíme, obracajúc sa ešte k Tebe slovami najsvätejšej Modlitby Pánovej:

Otče náš, ktorý si v nebesiach!

Posväť sa meno Tvoje!

Príď kráľovstvo Tvoje!

Buď vôľa Tvoja ako v nebi, tak i na zemi!

Chlieb náš každodenný daj nám dnes!

A odpusť nám viny naše, ako aj my odpúšťame vinníkom svojim!

I neuvoď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého!

Lebo Tvoje je kráľovstvo i moc i sláva naveky.

Sláva Bohu: Otcu, i Synu, i Duchu Svätému

ako bola na počiatku, i teraz i vždycky i na veky vekov! Amen.


Apoštolské  p o ž e h n a n i e :

„A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum, bude chrániť srdcia i mysle vaše v Kristu Ježiši, Pánovi našom od teraz až na veky vekov!“ 

 Amen.

 





Z p ě t


© 2009 Společnost Jána Maliarika   |   webmaster: Indeart s.r.o.